Rozhovor
interview s Mgr. Gabrielou Štefánikovou
Na problematiku stresu sme sa pozreli aj z odborného hľadiska so školskou psychologičkou Mgr. Gabrielou Štefánikovou z CPPPaP Púchov.
Aké príznaky stresu najčastejšie uvádzajú Vaši pacienti ?
Najčastejšie sa vyskytujú poruchy spánku - najma nespavosť a problémy so zaspávaním, často sa pridružujú aj tráviace ťažkosti - najmä nechutenstvo, prípadne bolesti žalúdka.
Aké dôsledky na človeku zanecháva dlhodobé vystavenie stresu ?
Neriešený dlhodobý stres môže viesť k prehĺbenie zdravotných ťažkostí, ktoré môžu mať až chronický charakter a kde je nutné problém riešiť aj v medicínskej rovine
Máte nejaké rady a tipy ako zvládať každodenný stres u študentov ?
Najlepšou radou je predchádzať vzniku stresu :-). Samozrejme, že niektoré náhle vzniknuté situácie nie je možné ovplyvniť ani sa na ne vopred pripraviť. Ale najčastejšie prežívaným stresom u študentov je časový stres. Študenti častokrát odsúvajú vypracovanie úloh na poslednú chvíľu a dostávajú sa do stresu vlastnou vinou. Dôležité je určite plánovanie si vlastných aktivít. Treba poznať aj sám seba a vedieť si sebakriticky priznať, kedy potrebujem pomôcť s organizáciou vlastnej práce. Aj rodičovská priebežná kontrola môže byť prospešná, samozrejme vhodnou, vopred dohodnutou formou.
Existuje aj dobrý stres ? Kedy stres už nie je v poriadku a treba ho riešiť s odborníkom?
Samozrejme existuje - je to to napätie, ( zvýšená hladina adrenalínu) ktoré nám pomáha k dosahovaniu najlepších výsledkov. Je to zároveň aj znakom, že nám na tom čo robíme záleží. Ak však toto napätie prerastie do stavu, že nás to blokuje a bráni nám v podávaní dobrého výkonu, je potrebné vyhľadať odborníka.
Čoraz častejšie sa hovorí o syndróme vyhorenia. Je zaň priamo zodpovedný pracovný stres ?
Syndróm vyhorenia je spôsobený aj pracovným stresom, ale musí tam byť prítomná aj osobná predispozícia jedinca. To znamená, že keď napr. nedokáže oddeliť pracovný čas od súkromného, prenáša si prácu domov, obmedzuje trávenie času s blízkymi atď.
Vidíte rozdiel medzi gymnaziálnym štúdiom a štúdiom na odbornej škole a s ním spojenú mieru stresu ?
Miera stresu je približne rovnaká v prežívaní študentov či už SOŠ alebo gymnázia, rozdiel skôr vnímam v záujme riešiť tieto problémy, ktorý je u študentov gymnázií vyšší. Viac ich zaujíma mechanizmus vzniku stresu aj ich možnosti na jeho minimalizáciu.
Odporúčate používanie tabletiek proti stresu ?
To je otázka skôr na lekára. Ja by som skôr začala s relaxáciou, ale pokiaľ sa stres prejavuje aj fyzicky, tak by som určite odporučila aj konzultáciu s lekárom.
Aké techniky zvládania stresu využívate Vy v stresovej situácii?
Pre mňa je určite základom dýchanie a sústredenie sa na vlastné telo. Nedávam tým šancu stresu rozvinúť sa do miery, kedy ho už nebudem vedieť zvládnuť. A určite nepodceňujem oddych a relaxáciu. Je dôležite vedieť, čo mi robí radosť, čo mi pomáha sa ukľudniť, ako najrýchlejšie vybijem negatívnu energiu. Je dobré mať zásobu aktivít ( čítanie, cvičenie, upratovanie), osôb ( partner, priatelia) alebo aj miest ( záhrada, prechádzka lesom, obľúbený kút v dome), ktoré nám v tom môžu pomôcť.
Sú podľa Vás antistresové pomôcky účinné v boji proti stresu ? Má význam ich používať aj z dlhodobého hľadiska ?
Ak máte na mysli antistresové loptičky a podobne, nemyslím, že je to použiteľné pre všetkých , čo sú v strese. Skôr by som to doporučila jedincom, u ktorých sa stres prejavuje zvýšeným pohybovým nepokojom až hyperaktivitou. Ich efekt z dlhodobého hľadiska neviem presne posúdiť, ale čokoľvek, čo ľuďom subjektívne pomáha je vhodné použiť.